Celá naša rodina sa každoročne schádza u našich rodičov na chate. To znamená, ja, moja sestra s manželom a deťmi a naši rodičia. Chodíme na výlety, flákame sa okolo chaty, užívame si svoju prítomnosť a večer opekáme, hráme karty a popíjame víno.
Ten večer som ostala s Pavlom pri ohni sama. Rodičia aj sestra s deťmi už šli spať. Popíjali sme víno, pozerali sa do ohňa a rozprávali sa. Ak som v niečom dobrá, tak je to schopnosť druhých skutočne počúvať. Pavlovi sa to zjavne už dlho nestalo a cítil sa so mnou veľmi príjemne. Na začiatku mi rozprával len o práci, spomínal na firmu, ktorá predávala mäsiarske nožea chválil si, že firma, kde pracuje teraz farby trnava bola dobrou voľbou. Ako to však už býva, počas rozhovoru sa mi otvoril a začal riešiť veci, ktoré ho skutočne trápili, ale ktoré by som radšej ani nevedela. Sťažoval sa na sestru, Mirku, že sa mu vôbec nevenuje a všetko čo ju zaujíma sú len deti. Potom to pokračovalo tak, že mi lichotil. Vravel mi, že som najlepšia žena akú pozná, že si zaslúžim niekoho výnimočného a že nechápe, prečo ešte nikoho nemám. Zároveň však vravel, že je len dobre, že si vyberám. Snažila som sa však nebrať ho vážne, predsa len mal vypité a vtedy toho človek nakecá. Na druhý deň ráno sme našťastie každý odchádzali do svojich domovov.
Čo sa však nestalo. Večer mi pípla správa s tým, že je pred mojimi dverami a či môže ísť dnu. V ruke držal kyticu ruží, vraj ako poďakovanie. Bolo to milé, pozvala som ho dnu na kávu, začali sme sa rozprávať a on mi povedal, že ma asi miluje… Tvárila som sa, že som to nepočula, rozhovor ukončila a slušne ho vyprevadila domov. Ešte teraz som z toho však v šoku.