Myslím, že každý z nás mal niekedy pocit, že v živote mu niečo nevychádza podľa jeho predstáv. Či už je to pocit, že by mal byť úspešnejší v práci, mal mať viac peňazí na konte, stály vzťah , rodinu, byt či dom.
Stalo sa to tiež Jakubovi, mal 35 rokov, žil sám v podnájme a jeho práca nebolo nijak zaujímavá, robil administratívu vo veľkom korporáte na jednom z menších účtovníckych oddelení. On sám by bol so svojim životom asi aj celkom spokojný, nebyť jeho rodičov, ktorý na neho vyvíjali celkom zaujímavý tlak.
Pri každom stretnutí alebo len telefonickom rozhovore mu ukazovali ako veľmi ich v živote sklamal, aký je neúspešný a lúzer.
A pritom on len nepotreboval vynikať, nepotreboval byť iný alebo lepší ako ostatní, vytŕčať z davu, mal rád svoju kľudnú prácu a po práci sa rád venoval čítaniu kníh a kde tu si niečo doma opravil.
Postupne však začínal mať pocit, že asi niečo v jeho živote nie je v poriadku, a mal by sa nad sebou zamyslieť. Podal výpoveď, kúpil si karavan a začal cestovať . Spoznával veľa ľudí, kde tu keď sa niekým zoznámil, prespal u neho doma a na oplátku sa vždy spýtal, či nepotrebujú doma niečo opraviť. Robil to totiž veľmi rád. Vždy sa niečo našlo… Postupne už mal celkom nadštandardne vybavené náradie, veci ako diamantové kotúče boli samozrejmosťou, stal sa z neho akýsi potulný opravár na kolesách. Zistil, že ho to vlastne vždy veľmi bavilo, opravovať niečo, čo je pokazené, ale nikdy ho nenapadlo, že by sa tým mohol živiť.
Keď sa po dvoch rokoch cestovania vrátil domov bolo viac ako jasné, že sa do kancelárie nevráti, otvoril si údržbársku firmu a začal sa živiť tým, v čom bol odmalička dobrý a čo ho najviac bavilo. Za malú chvíľu bola jeho malá firma najlepšou v okolí a neustále sa zväčšujú.